Blog

Desatoro čítania deťom

Ako si čítať s deťmi:

Keď si spolu čítate, nech to je jediná vec, ktorú robíte.

Zabudnite na emaily, pracovné telefonáty, nepozmývanú kúpeľňu a podobne. Buďte pri nich svojou mysľou, nie len telom. Z celého dňa s vami trávia pravdepodobne len tú veľmi malú časť, a preto ich nechajte, aby si to naozaj užili, aby mali celých vás. Naše deti sú náš najdôležitejší projekt. Čo sa práce týka, vždy bude ešte niečo čo sa bude dať urobiť, avšak málokto umiera s myšlienkou, koľko času ešte mohol stráviť v kancelárii. Preto keď si s nimi sadnete s knižkou, nech je to jediná vec, ktorú budete robiť.

Nikdy dieťa netrestajte tým, že zrušíte váš spoločný čas.

15 minút čítania denne je pre intelektuálny, duševný a vzťahový vývin vášho dieťaťa to isté, čo dobrý pitný režim (viac v sektore Výskumy a čísla spojené s čítaním). Nebudete predsa vášmu dieťaťu upierať vodu alebo večeru. Práve naopak, ak vaše dieťa večer nespolupracovalo – čo sa u prepracovaných rodičov a predráždených či unavených detí stáva často (áno, nie iba u vás doma) – večerné čítanie dokáže rozhárané vzťahy zastabilizovať. Umožní dieťaťu zaspávať v harmónii s vedomím bezpečia vo vzťahu s rodičom. Ak máte výchovné problémy, hľadajte riešenia – spoločné čítanie je jedným z nich.

Dávajte si smiešne malé ciele.

Ak ste doteraz nepestovali spoločný čas na čítanie, spočiatku bude ťažké zaimplementovať to do náročného denného rozvrhu (aj preto nájdete na stránke množstvo tipov). Preto si dajte ciele, ktoré spokojne môžete nazvať smiešne malými – na začiatok stačí päť minút denne. Ak po piatich minútach ešte budete mať chuť čítať ďalej, nech sa páči. Ale ak nie, túto položku si na dnešný deň môžete odškrtnúť – urobili ste veľmi dôležitý krok. (A aby sme vás pomohli naštartovať, nazrite sem, čosi pre vás máme.)

Vytvárajte návyk.

Päť minút každý jeden deň v týždni má vyššiu hodnotu ako jedna hodina v sobotu dopoludnia. Malými zlomkami totiž vytvárate návyk, a umožňujete dieťaťu pomaly prirastať ku knihám.Tak zvyšujete jeho šance, že o ne bude mať záujem aj vo vyššom veku, že si bude čítať pre potešenie, a zároveň tak bude dlhodobo využívať všetky výhody – intelektuálne aj vzťahové – ktoré literatúra prináša. Nakoniec, ako by vyzerali vaše zuby, ak by ste si ich umývali raz za týždeň pol hodinu a nie každý večer? S čítaním a výhodami je to rovnaké.

Majte správne očakávania.

Dieťa vo vašom náručí, zapadajúce slnko, ktoré sa vlieva cez okno do izby, pokojné obracanie strán a usrkávanie si z čajíka – toto asi nebude správny scenár, prinajmenšom nie počas prvých rokov života. Malé deti sa budú určite mrviť. Knižky budú chcieť ožužlávať, budú chcieť preskakovať strany, a je možné, že po troch minútach zabudnú čo vlastne robíte. Väčšie deti vás budú zastavovať a prerušovať, klásť otázky. Najväčšie deti si budú chcieť stavať Lego alebo bunker, možno prezliekať bábiky. Alebo robiť brušáky. To všetko je v poriadku, a je to normálne. Na rozdiel od televízora vy im ponúkate interakciu, a aj tej sa treba učiť. Nechajte ich hýbať sa

Majte knihy poruke (a schovávajte ovládač).

Tak bude pre vás aj deti podstatne ľahšie rozhodnúť sa pre ne. Do každej izby môžete na viditeľné miesto umiestniť košík alebo škatuľu s obľúbenými knižkami. Takisto ich umiestňujte do spodných poličiek. Áno, je šanca, že vaše dieťa ich bude chcieť skúmať prstami aj ústami. Avšak knihy sa majú používať. Poznáte tie zbierky nádherných nikdy neotvorených kníh, ktoré si ľudia kladú na najvyššiu policu, tesne nad vianočný porcelán?

Majte knihy na očiach.

Knihy štandardne vložené do police len ťažko zaujmú dieťa, nakoniec, je to len séria vedľa seba uložených chrbtov kníh s nadpismi. Miesto toho ich vyložte na okennú parapetu alebo využite jednoduché police tvorivým spôsobom. Ten vám umožní vystaviť nádherné obálky detských kníh, ktoré istotne budú priťahovať detskú pozornosť. Knihy priebežne striedajte.

Knihy opakujte.

Opakovanie na úrovni vety a na úrovni príbehu je pre dieťa veľmi dôležité. Pomáha upevňovať vetné väzby, nové slová, pomáha chápať ako vlastne funguje príbeh. Nebuďte prekvapení ak (predovšetkým menšie) dieťa bude chcieť čítať stále tú istú knihu. Môže ju chcieť každý večer päťkrát za sebou, a bude ju recitovať s vami, a môžu ju chcieť celé mesiace každý deň.

Knihy striedajte.

Nie, tieto dva body si neodporujú, aj keď sa to môže tak zdať. Známe knihy dieťaťu zabezpečujú známe podnety, avšak nové knihy jeho svet rozvíjajú. Výskum tiež dokazuje, že deti z rodín, ktoré vedome zabezpečujú prístup novej literatúry (či už kúpou, výmenou alebo návštevou knižnice) majú lepšie študijné výsledky a takisto sú z nich dlhodobo lepší čitatelia. Preto dobrým pravidlom pre čítanie s deťmi je pravidlo troch príbehov: jeden veľmi dobre známy (ten, ktorý dieťa pozná naspamäť), jeden známy (ktorého dej pozná) a jeden úplne nový.

Pamätajte na svoj najdôležitejší dôvod, pre ktorý toto robíte: vzťah s vašim dieťaťom.

Učebné štýly žiakov

Učebné štýly žiakov (1.)

Dátum: 10. 3. 2020 Rubrika: Vzdelávanie Zo seriálu: Učebné štýly žiakov

Článok zo seriálu

Učebné štýly žiakov

Súvisiace informácie

Kľúčové slová

Učebné štýly patria k dôležitým aspektom edukácie. Problematika štýlov je oblasťou, ktorá sa začala rozvíjať v druhej polovici 20. storočia. Učenie sa podľa prevahy či uprednostňovania zmyslového vnímania poznali učitelia pred mnohými desaťročiami. Pozorovali, že niektorí žiaci sú pri učení hĺbavejší, iným stačí zbežný pohľad na informácie. V školách sa začalo zdôrazňovať učenie žiakov tak, aby to vyhovovalo ich potrebám. V príspevku sa venujeme tým skupinám učebných štýlov, ktoré sú učiteľom blízke a v praxi aj využívané.

S rastom pedagogických a psychologických poznatkov, ale aj so zvyšujúcimi sa nárokmi na edukáciu a jej výsledky, sa učebným štýlom začala venovať väčšia pozornosť, začali sa v edukačnej praxi viac doceňovať. I. Turek (2008, s. 82) pripomína, že jeden žiak sa najlepšie učí, keď má možnosť komunikovať s učiteľom alebo so spolužiakmi. Iný sa učí tak, že učivo „kopíruje do pamäti“, osvojí si ho, avšak nemusí mu rozumieť. Ďalší sa učí tak, že v učive hľadá kľúčové prvky, má záujem pochopiť podstatu, od ktorej sa potom odvíja jeho ďalšie učenie. Niektorý žiak by bol v triede najradšej s učiteľom sám, inému vyhovuje učenie sa v kolektíve.

Edukácia a učebné štýly

Každá osobnosť je „sui generis“ (svojho druhu), každý sa inak učí a inak získava vedomosti a zručnosti. J. Schrader (2008) hovorí, že ľudia získavajú nové vedomosti a zručnosti rôznymi spôsobmi, majú rôzne štýly učenia. Existuje mnoho spôsobov, ako sa naučiť niečo nové. Niektorí si kúpia knihu, iní sa dobre učia samoštúdiom, ďalší sa učia lepšie pod vedením učiteľa atď. Každý má osobné preferencie, uprednostňuje vlastný štýl učenia sa nových vecí. V literatúre sa vyskytujú pojmy kognitívny štýl a učebný štýl. I. Turek (2008, s. 83): „Kognitívny štýl je spôsob, ktorý človek preferuje pri prijímaní a spracúvaní informácií. Je prevažne vrodený, ťažko sa mení a je len v minimálnej miere viazaný na obsah. Učebný štýl je súhrn postupov, ktoré jednotlivec v určitom období preferuje pri učení sa. Vyvíja sa z vrodeného základu, ale v priebehu života sa mení a zdokonaľuje... Človek si spravidla svoje štýly učenia neuvedomuje, systematicky ich neanalyzuje, premyslene nezlepšuje... Meniť ich však nie je jednoduché a môže ich meniť buď jednotlivec sám, alebo s pomocou sociálneho okolia (učitelia, spolužiaci, rodičia a pod.)“.

Mimoriadne podnetný pohľad na učenie sa dieťaťa uviedol J. Holt (1995, s. 7), ktorý píše: „Deti sa pravdepodobne najlepšie učia predtým, ako prídu do školy..., deti majú štýl učenia, ktorý zodpovedá ich situácii, a ktorý používajú prirodzene a dobre, dokiaľ ich od toho neodnaučíme. Radi hovoríme, že posielame deti do školy, aby sa tam naučili premýšľať. Avšak príliš často ich tam učíme myslieť zle, naučíme ich vzdať sa prirodzeného a mocného spôsobu myslenia v prospech metódy, ktorá v ich prípade nefunguje, a ktorú aj my používame len málokedy.“ Z uvedeného vyplýva, že škola žiakom akoby vnucovala isté spôsoby myslenia a učenia sa.

Učebné štýly

Problematika učebných štýlov je dosť náročná, prelínajú sa v nej rôzne názory, kategorizovanie a pod. V príspevku sa sústreďujeme na vybrané skupiny učebných štýlov, ktorých doceňovanie v reálnej edukačnej praxi môže pôsobiť na kvalitu a výsledky edukácie. Žiaci by boli v školách spokojnejší, keby sa mohli učiť tak, ako im to vyhovuje, keby mali učitelia pochopenie pre ich štýly učenia sa. V edukačnej praxi sú najviac uplatňované a využívané učebné štýly podľa zmyslových preferencií, podľa toho, ktorý zmysel pri učení žiak preferuje.

Tieto učebné štýly sú známe pod akronymom VARK:

Visual= vizuálny – zrakový typ.
Aural = auditívny – sluchový typ.
Read/write = čítať, písať – verbálny, slovný typ.
Kinestetika = kinestetický – pohybový typ.

Žiaci, preferujúci pri učení zrak sa najlepšie učia, ak môžu učivo vnímať v obrazovej podobe – obrazy, grafy, schémy, modely. Vyhovuje im PowerPointová prezentácia a pod. Niekedy počas vyučovania sa vyjadria: „Už vidím, o čo ide“. G. Dryden a J. Vos (2003, s. 355) hovoria, že ak zrakovému typu prečítame v reštaurácii jedálny lístok, radšej ho zoberú do svojich rúk a opätovne si ho prečítajú. Spolužiakom učivo najradšej vysvetľujú a objasňujú náčrtom schém alebo pojmovými mapami. Vyhovuje im aj čítanie a zapisovanie, pričom jeho súčasťou je napr. zvýrazňovanie v texte. Vo veciach majú najradšej poriadok – uložené knihy, zošity. Svoju preferenciu niekedy prejavia aj štylizáciou, napr. „Pozrieme sa ako to vonia,“, „Pozri, aká dobrá hudba.“

Žiaci preferujúci pri učení sluch sa najlepšie učia, ak môžu počúvať a komunikovať, pretože čo počujú, si dobre zapamätajú. Učia sa nielen z priameho slova učiteľa, ale aj využívaním rôznej multimediálnej techniky, z rozhovorov so žiakmi. Počas prednášok, vysvetľovania sa vedia dobre sústrediť. Naučené učivo si najradšej nahlas opakujú. Vyhovuje im, ak sa na vyučovacích hodinách čo najviac beseduje, ak sa využíva brainstorming a pod. Pri učení im pomáha, ak učiteľ z času na čas povie napr. „Toto je v dnešnom učive podstatné, sústreďte sa!“

Žiaci preferujúci pri učení zrak a slovo sa najradšej a najlepšie učia, ak pracujú s písaným textom. To, čo si prečítali, si dobre pamätajú, do pamäti si dokážu „nafotografovať“ strany alebo aj viac strán knihy. Vyhovuje im, ak sa môžu učiť písaním textov, grafov, pojmových máp a pod.

Žiaci preferujúci pri učení pohyb sa dobre učia vtedy, keď nemusia nečinne sedieť, ale môžu vykonávať istú činnosť, pohyb, napr. manipulovať s pomôckami, pomáhať učiteľovi pri ich prezentácii a pod. Pre svoju pohybovú aktivitu sú učiteľmi občas napomínaní. Žiaci využívajúci kinestetiku, sa učia zo skúseností, učia sa tým, že niečo robia, doceňujú vlastné skúseností viac ako skúsenosti druhých. V súčasnosti sú títo žiaci v porovnaní s tzv. klasickým vyučovaním spokojnejší, vyučovanie im vyhovuje, pretože môžu využívať počítač a rôznu techniku.

Pred časom sa konštatovalo, že spravidla dominuje jeden spôsob percepcie. Ak použitá vyučovacia metóda na vyučovacej hodine nepôsobí na náš najsilnejší zmysel, môžeme mať problémy s učením. Možno to prekonať kompenzáciou s využitím druhého spôsobu osvojovania informácií. Z pozorovaní vyplýva, že v tradičnom systéme edukácie sú vystavení neúspechu najmä žiaci s preferenciou pohybu (Dryden, G., Vos, J., 2003, s. 351). Neskôr N. Fleming teóriu rozšíril o multimodálny štýl, ktorý je založený na viacerých modalitách a jeho dve subkategórie. Tento učebný štýl je typický pre jednotlivcov, ktorí nie sú vyhradení v prijímaní a osvojovaní si informácií prostredníctvom jednej konkrétnej modality, ale disponujú dvomi (bi-modálny) alebo tromi zmyslovými modalitami v procese učenia sa (tri-modálny). Najčastejšie však využívajú všetky štyri modality v procese učenia sa, čo autor koncepcie označuje ako multimodálny učebný štýl. Učiaci sa zvyčajne flexibilne a balancujúco využívajú zmyslové modality, keď zvážia okolnosti učebnej situácie, učebných výsledkov, ako aj svoje osobné preferencie (motiváciu, záujmy, predispozície a i.) v procese učenia sa (Vašašová, Z., Kaliská, L., Žitniaková-Gurgová, B., 2017, s. 85).

Učitelia by mali rešpektovať žiakov podľa toho, ktoré zmyslové preferencie sú u nich dominujúce a uľahčiť im ľahšie zvládať vyučovací proces a ich vlastné učenie sa.

Činnosť a práca učiteľa počas vyučovacej hodiny je neraz prirovnávaná k práci režiséra. Je v učiteľovej réžii, aby žiakom podľa jednotlivých typov dopĺňal metódy rôznou prezentáciou, aby sa každý žiak dokázal prejaviť a realizovať tým, čo je pre neho prirodzené: schémy, mapy, PowerPoint, práca s encyklopédiami, využívanie multimediálnej techniky, umožnenie kooperatívnej práce žiakov, zhotovovanie prác – praktické využívanie vedomostí atď.

Učebné štýly podľa druhov inteligencie a ich využitie

Tieto učebné štýly sú ďalšou skupinou, ktorá je učiteľmi v edukačnej praxi najčastejšie opisovanou a skúsenosti, napr. z atestácií učiteľov ukazujú, že ich aj rešpektujú, hoci na rôznej úrovni. Americký pedagóg H. Gardner v roku 1983 predstavil svoju teóriu o druhoch inteligencie. Pôvodne hovoril o siedmich druhoch, neskôr ich doplnil. Uvedená teória sa pomerne rýchlo rozšírila, má svojich zástancov, ktorí ju aplikujú v edukačnom procese.

Veľa pedagógov a aj psychológov zastáva názor, že teória viacnásobnej inteligencie je priekopnícka a odhaľuje možností človeka pre jeho zdokonaľovanie sa. Školy, ktoré sa dôsledne venujú vyučovaniu s akcentom na využívanie, resp. zapájanie inteligencie žiaka, sa nazývajú aj „školy zamerané na jednotlivca“, pretože rešpektujú rozdiely medzi žiakmi v prístupoch k učeniu.

H. Gardner vo svojich štúdiách, mal na zreteli, že:

každý má všetky druhy inteligencie vyvinuté v rôznej miere a intenzite,
inteligencia vytvára jedinečný profil pre ostatných,
inteligencie sú dynamické a menia sa počas ľudského rozvoja,
inteligencie spolupracujú v rôznych konfiguráciách,
inteligencia sa môže rozvíjať prostredníctvom rôznych činností.

H. Gardner zdôrazňuje, že správne uplatňovanie a využívanie inteligencie si vyžaduje individualizáciu výučby a výchovy, jasný prístup k vzdelávacím cieľom, využitie viacerých spôsobov prezentácie konceptov v procese učenia, ktorým by mal študent v prvom rade rozumieť.

Druhy inteligencie a odvodené učebné štýly podľa H. Gardnera (2011)

Jazyková inteligencia - jazykový učebný štýl

Žiak rád číta, počúva, píše rôzne texty, obľubuje slovné hry, bez väčších problémov si zapamätá prečítané a počuté, cíti sa „ako ryba vo vode“, ak môže čosi vysvetľovať, o niečom hovoriť a pod. Je pre neho typická takmer bezproblémová komunikácia. Žiaci s touto inteligenciou si ľahšie pamätajú učivo a rýchlejšie sa učia cudzie jazyky.

Využitie štýlu: Umožniť žiakovi prejaviť sa, napr. viesť v triede hry, dramatizáciu, dať mu priestor na opakovanie učiva tým, že bude „dovysvetľovávať učivo“, viesť besedy (beseda ako vyučovacia metóda), byť členom redakčnej rady triedneho alebo školského časopisu atď.

Moderná didaktika

Kniha pre učiteľov, ako učiť efektívne: Moderní didaktika (Robert Čapek)

Lucia Brezovská

Foto: Shutterstock

Každý moderný učiteľ by mal počas svoje praxe využívať čo najviac efektívnych vyučovacích metód. V skutočnosti však ešte stále mnoho učiteľov učí iba klasických spôsobom, zaužívaným desiatky rokov. Český učiteľ Robert Čapek ponúka učiteľom publikáciu, kde môžu nájsť inšpiráciu učiť lepšie.

Robert Čapek popisuje vo svojej knihe Moderní didaktika zlé vyučovanie ako také, ktoré sme zažili my sami. „Žiaci majú pokojne sedieť, poslúchať a písať. Sami sme predsa sedeli v triede a písali a písali a písali a boli potichu, iba okamih, keď nás skúšali bol výnimkou... Hodiny sú nudné ako cez kopirák.“ Autor je učiteľom z praxe a v úvode sa nevyhne vlastným postrehom na súčasné vzdelávanie v českých školách. Sám sa vypracoval od pomocného vychovávateľa, cez učiteľa na základnej a strednej škole k odbornému asistentovi na univerzite. Pôsobí aj ako lektor, ktorý sa zameriava na hodnotenie a sebahodnotenie žiakov.

Mnohé postrehy uvedené v knihe sú totožné aj so situáciou v slovenskom školstve. Jednou z mnohých tém, ktoré sa týkajú vzdelávania, je príprava detí do života a praxe. Už na začiatku knihy R. Čapek upozorňuje na vypuklý problém zlej prípravy budúcich učiteľov na vysokých školách. Z toho vyplýva, že vysokoškoláci nie sú pripravení na výkon povolania, takže nemôžeme od nich očakávať, že budú vedieť na to pripraviť žiakov na základných a stredných školách. Práve odborová didaktika ako predmet je na chvoste záujmu pedagogických škôl.

Dobrého učiteľa nerobí jeho znalosť odboru

Dostupné monografie a učebnice didaktiky nie sú zamerané na prax. V každej nájdeme mnoho definícií, klasifikácií a rozdelení, ktoré sú natoľko abstraktné, že sa nedajú použiť v praxi a ani nefungujú. Moderná didaktika je iná, antidefiničná, antinormatívna, anticitačná. R. Čapek sa dobrovoľne vzdal akýchkoľvek klasifikácií, hoci jednu v knihe predsa len nájdeme. Výukové metódy delí na také, ktoré učiteľ ovláda a používa a také, ktoré nepozná, alebo pozná a nepoužíva.

Kniha Moderní didaktika je akýmsi lexikónom jednotlivých metód, ktoré sú zoradené abecedne. Pri metódach sú vložené praktické príklady a ukážky. Kľúčovou a najrozsiahlejšou je kapitola „Výučbové metódy“, ktorá prináša čitateľovi pohľad na jednotlivé metódy, ktoré sú vybrané a popísané tak, aby boli využiteľné pre všestranné použitie, sú vhodne doplnené príkladmi, ilustráciami. Sú to známe metódy, ktoré učitelia používajú alebo ich poznajú – brainstorming, delfská metóda, daltonská výuka, ale aj menej známe – Metóda 635, HOBO metóda, Diamant.

Prečo deti nerady chodia do školy?

Snažíme sa o moderné školstvo, v skutočnosti nefungujú samozrejmé veci. Deti nerady chodia do školy, chýba im kreatívne premýšľanie, skúšky sú často fraškou. Učiteľom chýba energia a chuť meniť samých seba. Stále je dobrým učiteľom ten, ktorý ich naučí čo najviac informácií. Čo však z toho majú, keď ich nevedia použiť? Stále prevažuje obraz žiakov, ktorí sedia v laviciach, zapisujú si do zošitov a učiteľ im prednáša učivo. Položili ste si niekedy otázku, či tí nevychovaní žiaci alebo študenti, ktorí nerešpektujú autority, nie sú iba deti, ktoré sa nudia a potrebujú, aby sme v nich prebudili záujem? R. Čapek na to aj odpovedá: „Vhodne vybrané a realizované výukové metódy sú skvelou prevenciou proti nedisciplinovanosti, apatii a inému nevhodnému správaniu žiakov. Dobrá didaktika vytvára posolstvo – v našej triede je normálne pracovať, a nie obvyklé – v našej triede pracujú iba bifľoši.“

Jedným z odporúčaní R. Čapka je neučiť klasicky, ale využívať čo najviac moderných a neopozeraných metód, aby sa žiakom nezunovali. Každá trieda je však iná a metódy je potrebné upravovať deťom na mieru. Metodologicky a didakticky sú veľmi vhodne popísané aj hodnotiace metódy v kapitole o hodnotení. Najskôr sa autor venuje hodnoteniu žiakov učiteľom, následne sebahodnoteniu žiakov, a potom hodnoteniu žiakov navzájom.

Hladinu verejnej mienky v českých pedagogických vodách by mohla rozvíriť kapitola Didaktická literatúra, v ktorej hodnotí rôzne učebnice a publikácie na štúdium didaktiky. Mnohé neodporúča používať alebo ich priamo označuje na nevyhovujúce.

Doteraz takáto publikácia napísaná nebola. Ak áno, pravdepodobne ide o zahraničnú literatúru, ktorá nebola preložená do slovenčiny alebo do češtiny. Takto popísané metódy môžu učitelia využívať hneď, skúšať učiť inak a inovatívne. Je nenahraditeľným návodom pre každého, nielen pre začínajúceho učiteľa.

Ako príklad uvádza Čapek vo svojej knihe napr. vyučovaciu metódu Svet v mojej hlave. Aktivita umožňuje žiakom používať pri čítaní alebo inej práci s textom svoju predstavivosť. Pomocou svojich subjektívnych zážitkov pripájajú ku každému pojmu svoju osobitnú predstavu o zmieňovanej situácii alebo autorovi a pod. Žiaci začnú čítať text, po niekoľkých odstavcoch ich učiteľ zastaví a pýta sa, aké obrazy si vytvorili v mysli. Taktiež hovoria predstavy, ktoré im k obrazu dopomohli. Žiaci popisujú, ako im tento obrázok pomohol pochopiť situáciu alebo príbeh, ktorý čítali. Učiteľ sa pýta žiakov aj na to, aké slová im pomohli vytvoriť ich predstavu. Pýta sa otázku prečo? Každá predstava je iná a je vhodné diskutovať o našich rozdielnych predstavách.

Robert Čapek, Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Vydavateľstvo: Grada, 2015.

Mgr. Robert Čapek, Ph.D. pôsobí na Univerzite v Hradci Králové na Fakulte informatiky a managementu, kde vyučuje predmety zamerané na psychológiu. Pre rôzne inštitúcie a školy pracuje ako lektor. Je odborníkom na osobnostný rozvoj, hodnotenie a sebahodnotenie. Napísal množstvo učebných textov, popularizačných a odborných článkov a učebníc. Medzi významné monografie, ktoré vydal je napr. Odmeny a tresty v školskej praxi, Triedna klíma a školská klíma, Učiteľ a rodič: spolupráca, triedna schôdzka, komunikácia.

Page updated

Google Sites

Report abuse